G e o l ó g i a

    Neviem, či sa má vždy pri popise geologickej stavby spomínať tá množina slov:  v druhohorách, treťohorách, krížňanský či chočský príkrov, geosynklinály, jadrové pohorie, tektonické a stratografické pomery.... Odborník to tu čítať nepotrebuje lebo to vie, a my "geo-laici" v podstate nič z toho nemáme. Nie je nám nič vzdialenejšie, ako je horotvorný proces.

    Stačí, ak vieme, že v našom chotári je lom na vápenec pre cementáreň v L.Lúčke.    Okrem tejto východnej hory vápenca je tu i hora dolomitu (Skalky) na južnej hranici chotára, a hlavne obnažené zlepencové bralá na severe a západe chotára. Presnejšie povedané: sú zo súľovského zlepenca. Ten tvorí dosť dlhý chrbát od Babkovskej tiesňavy cez Strážnu, Vápenicu, Krieš, Vardovňu až po homolu Cibuľník, na ktorého šiji je postavený Lietavský hrad. 

Ak zídeme z týchto kopcov, tak už nachádzame iba vápnité slieňovce všeobecne (pieskovce, bridlice), svahoviny a sutiny kamenné a hlinito-kamenné, a v najnižšej polohe hlinito-štrkové naplaveniny. Teda žiadne zlato či striebro nám v chotári nehrozí. To preto, lebo všetky tieto naše horniny majú pôvod v usadeninách na morskom dne a  žiadne vyvrelé horniny v chotári nemáme. 

Na nasledujúcej geologickej mape som červeným písmom doplnil popis hornín v chotári.

Geologická mapa Slovenska M 1:50 000 [online]. 

Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra,  

http://mapserver.geology.sk/gm50js.

Niektoré zvláštnosti v "chotárnej" geológii:

   KORYTO    

          v  chotárnej časti  Markovica

          v hrebeni Skaliek

          je dielo rieky Babkovka   

          okolo kamenných okrúhliakov