       |
|||
|
|
GEOLOGICKÁ DETEKTÍVKA |
|
|
|
V.G.Bukovinský,
Bolo to pri bágrovaní žriedla ("známe Morské oko") v Lietave, zrejme pri budovaní vodovodu do Žiliny. V Lietave sa táto hornina nevyskytuje, a pre istotu skontroloval i kamene v stenách hradu a kostola, či predsa len sa už také vápence tam nepoužili. Balvan mal mať skoro jeden metrák váhy, tak vedel, že pričinením človeka sa do prameňa nedostal. Na nijaké poriadné vysvetlenie neprišiel, tak balvan aspoň skončil v jeho záhradke na skalničke. Samozrejme, občas pozeral pokračujúce výkopy bagrom pri budovaní vodovodu, a šťastne natrafil v časti Majer na ďalšie vykopané okruhliaky (priemeru cca 35 cm) tohto vápenca. Vnucovala sa mu myšlienka, že vodným tokom obrúsené okruhliaky asi "precestovali" dolu Váhom do týchto našich končín. To preto, že guttensteinský vápenec sa vyskytuje na Liptove. Ovšem problém bol zas v tom, že Váh je od Lietavy priďaleko a Lietava ešte aj oproti nemu privysoko. Vyzeralo to už na poriadnu záhadu.
Nakoniec mu záhadu pomohla
vyriešiť ďalšia náhoda. Rozširovali parkovisko pri Obecnom
úrade (vtedy MNV) - a ako píše: "Jedného dňa ma ohromil pohľad
na guttensteinské okruhliaky ležiace na novozískanom priestranstve.
Vykotúľali sa z jednej z vrstiev temer do zvisla vyvrásnených
zlepencov. Je to azda jediná vrstva svojho druhu v celom komplexe
Súľovských skál. Smerom na sever sa ponára kamsi pod Morské oko. Z
nej teda diluviálne povodne povylamovali zopár guttensteinských
okruhliakov a odplavili ich až do Majera.
Z toho už V.Bukovinský vyvodil záver, že guttensteinské okruhliaky sa dostali do štrkov morského eocenného dna niekde na Liptove, a tento sediment sa stal matrixom budúcich zlepencov. Po metamorfóze sedimentu, posunu vzniklého príkrovu pri jeho vyvrásnení máme v rámci súľovských zlepencov po niekoľko stomiliónoch rokoch guttensteinské balvany pred sebou zas ako na tanieri.
|
|||
|
Potiaľ Dr.Bukovinský. Kto má záujem si jeho článok (aj iné) prečítať, môže tak urobiť na: http://www.lietava.info/doc/lietava_dejiny_bukovinsky-1283850146.pdf |
|||
|
|||
|---|---|---|---|
|
No a našiel som (pod
hradom Lietava) tiež okruhliak, ale na rozdiel od
Bukovinského guttensteinských vápencov, tento okruhliak je
žulový, granitový.
Vidieť ho na
Môhol byť tiež vypadnutý zo zlepencovej štruktúry na ktorej hrad stojí. Proti tomu sa však dá namietať, že súľovské zlepence obsahujú len dolomit-vápencové kamenivo a nie žulové.
Pretože sa balvan nachádzal Na doline asi 700 m pod Lietavským hradom, takmer dole na ceste do L.Svinnej, nie je vylúčené, že bol pôvodne dovezený ako stavebný materiál do múrov hradu. A skotúľal sa z neho dole. V múroch hradu je naozaj pestrá zmes hornín, avšak žula sa úmyselne nepoužívala, lebo vápenná malta sa dobre na žulu neviaže. A tento žulový balvan sa zdá byť čiastočne opracovaný, možno bol určený pre "vyššie ciele".
Kto sa niekedy prechádzal po brehu Váhu pred Žilinou, tak videl, že jeho dno a blízky breh je posiaty žulovými okruhliakmi. Pochádzajú z prielomu Váhu Strečnianskou úžinou. Z prielomu voda postupne odnášala odpadnuté a rozpadnuté kamene, lebo v malo-fatranskom hrebeni vystupuje žulové jadro na povrch. Že by napr. v 16.storočí boli hradní furmani pár vozov doviezli tohto vážskeho granitového materiálu pre hrad? Ovšem nie do jeho múrov, ale na výrobu delových gúľ, čo bolo bežné. Na tomto žulovom balvane sa objavili pukliny, tak ostal možno ako nedorobok. Tak, či tak, Bukovinského článok ma inšpiroval k popisu tohto zaobleného žulového balvana, lebo v chotári našej dediny sa žula nevyskytuje. A podobne skončil v mojej záhrade, aby neležal v močiari pod studničkou, kde mi padol naň zrak. Pod 100-ročnou hruškou sú ďalšie zaujímavé kamene, asi skotúľané z hradného kopca. Žulové však nie sú. Rolníci ich dali na kopu aby neprekážali. A ochranu nad nimi poskytuje košatá hruška.
|
|||
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
|||
