nauvodmapahistoriazaujimavostifotohradtelefony

GEOLOGICKÁ      DETEKTÍVKA

        

        V.G.Bukovinský, profesiou právnik, ale známejší nám ako zanietený speleológ i hradológ, popísal v jednom svojom článku záhadu o kameni, lepšie povedané o balvane-okruhliakovi. Mal to byť modrý vápenec s bielym žilkovaním, odborne pomenovaný - guttensteinský vápenec

 

     Bolo to pri bágrovaní žriedla ("známe Morské oko") v Lietave, zrejme pri budovaní vodovodu do Žiliny. V Lietave sa táto hornina nevyskytuje, a pre istotu skontroloval i kamene v stenách hradu a kostola, či predsa len sa už také vápence tam nepoužili. Balvan mal mať skoro jeden metrák váhy, tak vedel, že pričinením človeka sa do prameňa nedostal. Na nijaké poriadné vysvetlenie neprišiel, tak balvan aspoň skončil v jeho záhradke na skalničke.

    Samozrejme, občas pozeral pokračujúce výkopy bagrom pri budovaní vodovodu, a šťastne natrafil v časti Majer na ďalšie vykopané okruhliaky (priemeru cca 35 cm) tohto vápenca. Vnucovala sa mu myšlienka, že vodným tokom obrúsené okruhliaky asi "precestovali" dolu Váhom do týchto našich končín. To preto, že guttensteinský vápenec sa vyskytuje na Liptove. Ovšem problém bol zas v tom, že Váh je od Lietavy priďaleko a Lietava ešte aj oproti nemu privysoko. Vyzeralo to už na poriadnu záhadu.

 

    Nakoniec mu záhadu pomohla vyriešiť ďalšia náhoda.  Rozširovali parkovisko pri Obecnom úrade (vtedy MNV) - a ako píše: "Jedného dňa ma ohromil pohľad na guttensteinské okruhliaky ležiace na novozískanom priestranstve. Vykotúľali sa z jednej z vrstiev temer do zvisla vyvrásnených zlepencov. Je to azda jediná vrstva svojho druhu v celom komplexe Súľovských skál. Smerom na sever sa ponára kamsi pod Morské oko. Z nej teda diluviálne povodne povylamovali zopár guttensteinských okruhliakov a odplavili ich až do Majera. Najťažší exemplár, nie celkom zaokrúhlený pohnúť nedokázali a ten ostal v sedimentoch Morského oka až po naše dni".  

 

    Z toho už V.Bukovinský vyvodil záver, že guttensteinské okruhliaky sa dostali do štrkov morského eocenného dna niekde na Liptove, a tento sediment sa stal matrixom budúcich zlepencov. Po metamorfóze sedimentu, posunu vzniklého príkrovu pri jeho vyvrásnení máme v rámci súľovských zlepencov po niekoľko stomiliónoch rokoch guttensteinské balvany pred sebou zas ako na tanieri.

 

Potiaľ Dr.Bukovinský.                     

Kto má záujem si jeho článok (aj iné) prečítať, môže tak urobiť na: 

http://www.lietava.info/doc/lietava_dejiny_bukovinsky-1283850146.pdf

                                                                                      

     

     No a našiel som (pod hradom Lietava) tiež okruhliak, ale na rozdiel od Bukovinského guttensteinských vápencov, tento okruhliak je žulový, granitový. Vidieť ho nabalvan5.jpg (975044 bytes) nasledujúcich obrázkoch, váži 41 kg. 

 

     Môhol byť tiež vypadnutý zo zlepencovej štruktúry na ktorej hrad stojí. Proti tomu sa však dá namietať, že súľovské zlepence obsahujú len dolomit-vápencové kamenivo a nie žulové.

 

     Pretože sa balvan nachádzal Na doline asi 700 m pod Lietavským hradom, takmer dole na ceste do L.Svinnej, nie je vylúčené, že bol pôvodne dovezený ako stavebný materiál do múrov hradu. A skotúľal sa z neho dole. V múroch hradu je naozaj pestrá zmes hornín, avšak žula sa úmyselne nepoužívala, lebo vápenná malta sa dobre na žulu neviaže. A tento žulový balvan sa zdá byť čiastočne opracovaný, možno bol určený pre "vyššie ciele".

 

     Kto sa niekedy prechádzal po brehu Váhu pred Žilinou, tak videl, že jeho dno a blízky breh je posiaty žulovými okruhliakmi. Pochádzajú z prielomu Váhu Strečnianskou úžinou. Z prielomu voda postupne odnášala odpadnuté a rozpadnuté kamene, lebo v malo-fatranskom hrebeni vystupuje žulové jadro na povrch.

     Že by napr. v 16.storočí boli hradní furmani pár vozov doviezli tohto vážskeho granitového materiálu pre hrad? Ovšem nie do jeho múrov, ale na výrobu delových gúľ, čo bolo bežné. Na tomto žulovom balvane sa objavili pukliny, tak ostal možno ako nedorobok.

     Tak, či tak, Bukovinského článok ma inšpiroval k popisu tohto zaobleného žulového balvana, lebo v chotári našej dediny sa žula nevyskytuje. 

     A podobne skončil v mojej záhrade, aby neležal v močiari pod studničkou, kde mi padol naň zrak

     Pod 100-ročnou hruškou sú ďalšie zaujímavé kamene, asi skotúľané z hradného kopca. Žulové však nie sú. Rolníci ich dali na kopu aby neprekážali. A ochranu nad nimi poskytuje košatá hruška.

 

granit-05.JPG (1111823 bytes) granit-11.JPG (1194361 bytes) granit-12.JPG (1266957 bytes) granit-02.JPG (640855 bytes)
granit-07.JPG (1200540 bytes) granit-10.JPG (1042307 bytes)