Pre časti chotára sa zaužívali po minulých 800 rokoch chotárne názvy. Prvé názvy použil šoltýs (richtár), ktorý vydeľoval prvým osadníkom pôdu. Tieto výmery boli poriadne veľké. A na tejto výmere mal na začiatku budúci gazda riadný miš-maš. Musel vyklčovať vrbiny, trebars i 500-ročné stromy a pne. Pred ním na tom mieste nik nebol.  Týmito miestami, po chodníkoch síce poprechádzali už tisíce všeliakých hľadačov, lovcov a zvedavcov, ale niečo iné je postaviť na doteraz divokom mieste rolnícke grunty, premeniť kamenité, bahnité alebo zarastené miesto na oráčinu a mať tu rodinu.

      Osadníci neprišli naraz. Novoprišlý neplatil dane aspoň 10 rokov, kým si vystaval grunt. Dedinu tvorili dvory, grunty, pomenované podľa osadníkov. Role v chotári museli pomenovať väčšinou podľa terénnych zvláštností, aby bol názov praktický a samozrejmý a čo najkratší.

Pretože výmery boli veľké, niektoré chotárne názvy pochádzajú

 priamo od mena osadníka:     

Tančeková, 

Na Rajčanek (Rajčan), 

Hlodek je od Chládek,

Markovica (Marko),

Perínska - tá pochádza od posledných spoluvlastníkov Lietavského hradu a majiteľov týchto rolí Perényiovcov. 

Iné podľa stromov:

Pod orechom,

Dúbravka,

Lejšové,

Lejšie (lieska).

Podľa polohy:

Pod hradom,

Na majeri,

Pod kriešom

Za vápenicou,

Za hlodkom,

Predevsie,

Doluvsie,

Pod Tlstú horu,

Pod kamencom,

Na zadkoch,

Pod súču.  

A tiež podľa tvaru a povrchu:

Briežky,

Chodníky,

Kútnica,

Na jame,

Na dolinke,

Snoh,

Pleš,

Studničky,

Na opuke,

Kopanice,

Lazy,

Lazec,

Žebráčinec,

Biely potok,

Patúch 

Na lopate...

     V našom chotári som napočítal vyše 100 chotárnych názvov. Postupne ich dvomi-tromi vetami popíšem a pridám fotku ako vyzerajú.